Jesenice, Slovinsko

Ako milovník akýchkoľvek vlakov som hneď obzeral lokomotívy na vlakovej stanici a manželka fotila. 

Z Jesenice sme vyrazili vlakom do miesta nášho prvého cieľa – mestečka, nielen skutočného mostu. 

Vlak sa predieral až rozprávkovo krásnou prírodou, bola to menšia "lokálka", ale ako sme neskôr zistili – trať bola postavená ešte za Rakúsko-Uhorska ako najkratšia cesta z Viedne k moru. 

Videli sme vysoké kamenné nadjazdy, mosty, oblúky – jednoducho "paráda". No a príroda? Len sme otvárali oči nad krásou Slovinska. Alpy – konkrétne Júlske Alpy – sa začali pomaličky dvíhať až sme dovideli na najvyšší vrchol Slovinska, Triglav. 

Zapamätajme si: Najvyšší vrch Slovinska je Triglav, s nadmorskou výškou 2 864 m.

Vlak išiel údoliami s divokými vodami, míňali sme dokonca rekreačné stredisko na jazere Bled, neskôr boli ďalšie miesta Bove, Kanal, Tolmin a aj napríklad mesto nachádzajúce sa v gotickom regióne Slovinska, Kobarid, miesto

• konania svetového majstrovstva v kanoistike a 
• s dravou riekou, vhodnou napr. na splavovanie a rafting. 

Bonusom na našej ceste boli aj všade rozkvitnuté obrovské kry hortenzií všetkých farieb.

Most na Soči, Slovinsko

Náš vlak zastal v Moste na Soči, ktorú si Taliani volajú Isonzo.

Našli sme si vopred rezervované ubytovanie a vydali sme sa hľadať pamätník padlých vojakov z I. svetovej vojny. Onedlho sme ho aj našli a tam sme si pripomenuli aj našich predkov z rodiny, ktorí bojovali a aj, žiaľ, zahynuli v I. svetovej vojne – môj strýko, z Igramu, a brat otca mojej manželky, i keď oni v týchto miestach nezomreli.

Keď tí naši bojovali na Piave. 

Len tak pre zaujímavosť: Cesta klubu veteránov, vyššie spomínaným vlakom, pôjde na ďalšie miesta silných bojov v Taliansku – do mestečka Redipuglia –, kde je podľa dostupných informácií najväčší cintorín obetí z I. svetovej vojny. 

Tretie miesto je San Donà di Piave, kde ich cesta končí – tu si spomenieme, že sme často počúvali: "Keď tí naši bojovali na Piave." 

Zapamätajme si: Najväčší cintorín obetí I. svetovej vojny sa nachádza v Taliansku, v meste Redipuglia, na ktorom odpočíva viac ako 100 000 nebožtíkov.

Cestou vlakom na juh Slovinska sme takmer v každej dedine, či mestečku, videli mnohé a mnohé malé vojenské cintoríny s rovnakými malými tabuľkami pochovaných padlých.

Nová Gorica (tal. Nuova Gorizia), Slovinsko

Dorazili sme do mesta Novej Gorice, na západe Slovinska, pri hranici s Talianskom. Tam sme videli zaujímavú skutočnosť – 10 m od vlakovej stanice už bola štátna hranica, tzn., že Nová Gorica je rozdelená napoly ako napr. Český a Poľský Tešín. 

Znovu sme si zaspomínali, že tadiaľto viedla hranica, kadiaľ utekali naši ľudia na západ. Plot, ktorý im v tom bránil, tam (obrazne povedané) stále bol len otvorili bránu a bola sloboda. 

Z Novej Gorice cez Sežanu, Kozinu a Divaču sme dorazili do mesta Koper*, najväčšieho prístavného mesta Slovinska. 

* Ja viem, len jedno písmenko a bol by to názov tohto webu. 

Izola, Slovinsko

Kúsok od mesta Koper, v letovisku Izola, sme si našli ubytovanie v hoteli Myrta s nezabudnuteľným výhľadom. Veľmi vám prajem tak naplňujúci výhľad na more vidieť – široký obzor na pozorovanie lodí, ktoré sa stále plavili buď do alebo z prístavu Terst alebo Koper. 

Manželku vždy fascinuje pozorovať lode a nikdy sa nezabudne spýtať: "Kam tie lode idú?"

Hneď po ubytovaní sa nedá nič iné len "hajde do vody". 

 Je úchvatné, úžasné a milujeme ho. 

Kamenistá pláž nám vôbec nevadila. Čo by však mohlo niekomu prekážať bol veľký počet ľudí, avšak my sme sa na relax a plávanie v mori tak tešili, že by nám to mohlo skaziť iba upršané počasie. Plávanie v mori je pre nás úchvatné, úžasné a milujeme ho.

Centrum Izoly

Mestečko Izola je staroveké mesto založené Benátčanmi, teda úzke uličky, obchodíky, prístav, lode a na kopci – ako vždy – kostol. Tento chrám, zasvätený sv. Maurovi, sme navštívili aj počas nedeľnej bohoslužby. Tešíme sa aj z veľmi príbuznej (slovanskej) reči – musím podotknúť, že domácim je veľmi dobre rozumieť.

Na výlet sme sa vybrali autobusom do luxusného mestečka Portorož a mestečka Piran. Celé Slovinské pobrežie tvorí asi len 30 kilometrov. 

Zapamätajme si: Mesto Portorož je nazývané aj "novodobým Monakom" kvôli obrovským prepychovým hotelom a kasínám. Jedným slovom – luxus.

Piran, Slovinsko

Piran je posledným letoviskom Slovinska. Tam sme sa v vydali až na mestské hradby odkiaľ sme pozorovali obzor a vtedy sme si uvedomili niečo impozantné:

• vpravo bolo vidieť zátoku s prístavom Terst (Taliansko), 
• naľavo zátoku už polostrova Istria (Chorvátsko) a 
• my sme stále ešte stáli v Slovinsku. 

Čítali ste článok pozorne? Máte dobrú pamäť na názvy a čísla? Poďme si to spoločne overiť.

Otázky

1. Ako sa nazýva najvyšší vrch Slovinska a koľko približne meria?
2. Ako sa nazýva mesto na západe Slovinska, ktoré je rozdelené napoly hranicou s Talianskom?
3. S akým morom susedí Slovinsko a koľko km meria Slovinská pláž?
4. Ako sa volá mesto, ktoré má prezývku "novodobé Monako"? Prečo získalo túto prezývku?

Odpovede

• Odpovede predsa viete, čítali ste článok pozorne, nie? Ak ak nie, odpovede nájdete tu.